Tato stránka je pouze herním fórem, neobsahuje registrace ani podstatné reálie, odehrává se zde pouze hra. Odkaz na stránky najdete případně v odkazech dole.
Po takovém náročném tréninku, kterého se zde v táboře dostává, jednomu pořádně vyhládne a proto je nejvyšší čas zajít právě sem. Jídlo tady dostanete třikrát denně a i mimo snídani, oběd a večeři tu vždycky něco najdete. Naše jídelna je takřka nejhlučnějším místem v táboře, když se všichni sejdou, želbohu i všichni přeřvávají ostatní...
Nedalo by se říct, že by byl Dam po nějakém náročném tréninku. Tedy pokud nepočítáte spánek za trénink. Ale rozhodně by se to dalo považovat za tvrdý spánek, takže už chyběl jen ten trénink. Tenhle mladík se podobnými přízemními problémy nezabýval, zvlášť když měl hlad nebo spíš tedy chuť. Ale snad všichni vědí, že chuť je občas mnohokrát horší než nějaký přízemní hlad. Hned jak vstoupí do jídelny, začne očima šmejdit po prostoru, aby našel něco k snědku, protože proč také jinak chodit do jídelny. K jeho smůle tu už bylo vcelku dost polobohů. To byl asi taky důvod, proč byl ve srubu takový klid, když se vzbudil. Zamíří rovnou k místu, kde jsou všelijaké pokrmy, aby se mladí polobohové nasytili před spaním. Ovšem jeho oči nepátrají čistě po nějakém plnohodnotném jídle, ale po jiné pochutině. Nakonec jí přeci jen najde a rychlým pohybem zručného zloděje sebere jeden z pytlíků brambůrek, které se tam mezi vším tím jídlem nacházejí. Se svou kořistí se proplete zase mezi všemi hlučnými táborníky, kteří nejspíše byli na rozdíl od něj na nějakém tréninku, který jim měl zajistit to, aby nebyli na výpravách mrtví mezi prvními, a usadí se k jednomu stolu v rohu, aby měl trochu klidu. Přeci jen se právě probudil a i když měl vcelku dobrou náladu, potřeboval ze sebe dostat tu rozespalou rozmrzelost, která snad doprovází po probuzení každého. Ovšem při prvním pohledu by to někdo jen těžko poznal, protože na tváři má lehce pokřivený úsměv a v jeho očích jsou vidět jiskřičky škodolibosti a prohnanosti. Rozhodně není žádných pochyb o tom, že je synem svého otce.
Post by Kerryna Abadonna Drakomai on Jun 10, 2018 11:41:03 GMT
Aj keď jedáleň nebola jej miestom, tak predsa len obedovať musela, ale predsa len nebola sama, ako by si každý myslel. V taške mala jedného hada, ktorého chovala na vtipy a toho mala veľmi rada, pretože dokázal všetkých odohnať od jedla a dostať sa ku nemu, ale dnes ani moc nemusela. Dnes sa jej ušlo vegetariánske jedlo, ktoré bolo jej zvyčajnou stravou. Ale aj keď nie všetci boli radi za tých vegetariánou tak jej to bolo jedno. Vybrala sa radšej k nejakému stolu, ktorý nebolo vôbec vidieť a aj keď sa zdalo, že je obsadený, tak predsa len jej temný pohľad si to miesto obhliadol a radšej sa vybrala tam, ako by nič. Radšej sedieť s nejakým chalanom ako s nafrflenými princeznami. Posadila sa bez toho aby čokoľvek povedala a položila tašku na vrch. Vedela chvíľu,že bude menšiu chvíľu trvať kým z nej výjde had, ale predsa len sa sama pre seba usmiala, keď zobrala do ruku jednu batatu.
Roztrhne pytlík brambůrků a rovnou si jich pár hodí do pusy. Ještě než stihne dožvýkat první sousto, tak si ke stolu přisedne nějaká dívka. Nezná jí, ale proč by taky měl? V jeho srubu očividně není a on nemá povinnost znát všechny obyvatele Tábora. Normálně by si asi neodpustil nějakou poznámku ohledně barvy jejích vlasů, nebo toho jídla, co jedla, protože už na první pohled v něm chybělo maso, takže děvče asi nebylo zrovna jeho milovník. Kdyby on sám právě nevstal, tak by si určitě nedal nějaké jídlo bez masa. Jenže ve své polorozespalosti nějak nemá potřebu se do dívky trefovat, ovšem když si všimne nějakého pohybu, který zaznamená mimoděk u její tašky, stočí pohled tím směrem a zadívá se na hada, který z tašky vylézá. Nedá se říct, že by se hadů bál, ale rozhodně by nečekal, že nějaký vyleze z tašky. Obyčejný člověk by se asi lekl, ale tady v Táboře se děje tolik divných věcí, že obyčejný had ho moc nerozhodí, ale nedá se říct, že by nebyl překvapený. "Bacha, aby ti ten had nesnědl jídlo. I když..." Trochu se nakloní, aby to vypadalo, že si její jídlo prohlíží. "To asi nehrozí, tohle by ani ten had nesežral." Pronese a lehce zavrtí hlavou, pak se zase posadí normálně a dá si do pusy dalších pár brambůrků.
Post by Kerryna Abadonna Drakomai on Jun 11, 2018 21:04:35 GMT
Zdvihla pohľad, v ktorom sa jej diabolsky lesklo. Predsa len nebola len tak nejaká a rada mala svoje žartíky, ktoré iným neprišli moc vtipné, ale jej áno. Usmiala sa na neho, pričom sa pozrela, čo jedol. Toho sa vôbec nebojím. On skôr je táborníkov ako si ty. Povedala a jej pohľad bol neustále taký. Aj keď mala oči po matke, tak sa vedelo, že jej otec je mocný a ona čo to po ňom zdedila. Rada druhým naháňala strach, ale tu by sa jej to asi tak ľahko nepodarilo, takže musela skúsiť niečo iné, pretože sa zdalo, že hada sa vôbec nebojí. To ju čiastočne aj štvalo. Ona rada robila vtipy, ktoré ale moc príjemné neboli. Pavúkov na neho plýtvať nechcela. Pavúci sa najlepšie využívali na Athéniných potomkoch, ale u neho musela nájsť niečo prešibanejšie. Ale zatiaľ nevedela čo. Sleduje ho okom ako sa napcháva nezdravým jedlom, ale aj ona by si niečo také dala. Ale musím sa spýtať. Čo tak sám? Prečo si nesadneš ku rodine? Len tak mykne plecom a pozrie sa na nechty, ktoré zase mala od hliny, aj keď nevedela prečo.
Změří si hada pohledem a lehce pokrčí rameny. "Nemyslím si, že takhle malý had by mě dokázal sníst." Pronese pochybovačně a ušklíbne se. Opravdu si nemyslel, že by tak malý had dokázal sníst dospělého muže. U anakondy by tomu třeba ještě věřil, ale tenhle had musel mít problém sníst i myš, když byla moc velká. Všimne si toho jejího ďábelského pohledu, ale nějak na to nereaguje. Zaprvé je zvyklý na podobné pohledy od Cheirona, který na něm podobně ďábelský pohled házel, když něco provedl a Cheirónovi to jen přidělávalo práci. Vlastně na něj takhle koukalo spoustu obětí jeho vtípků, ale s tím se už naučil žít, takže nějaká malá holka ho nerozhodí. Teoreticky by mohla být i starší než on, ale to mu taky vlastně nevadilo. "Moje rodina má takovou vlastnost, že je hlučná a velká, což není po probuzení úplně fajn. Radši někde dál od nich, než si nechat řvát takhle po ránu do ucha." Odvětí a ušklíbne se. Nějak mu nevadí, že už je dávno čas oběda a tedy rozhodně není ráno. Pro něj je ráno zkrátka v tu chvíli, kdy vstal.
trošku si pobehal pretože nechcel ju nechať blúdiť táborom samú. Ukulele nechal v kabíne a miesto neho si zobral svoju kapsičku. Za normálnych okolností je preplnená lekárskymi pomôckami a musli tyčinkami, no teraz tam mal aj zápisník. Keďže už je v tábore dlho, začal počítať nových táborníkov a ich božského rodiča. Vážne sa to stáva často práve tu. V jedálni už ako inak bola polovica tábora ktorá jedla a rozprávala o rôznych veciach. Jeden Apolónec pobúchal na miesto vedľa neho na znak aby si sadol ku nemu ale Matt ho odbil s ich tajným ''Potom'' znakom ktorý si vymysleli. Ten chalan s ním mal službu v ošetrovni takže majú viacej takýchto vecí. Teraz robí sprievodcu Poppy takže jej ukazuje ako to tu funguje. Stále sa ale nedostavila. Žeby si dala nejaký obchvat? Keby to trvalo tak ju pôjde nájsť. Zatiaľ si však žuje musli tyčinku a čaká...a tú blbosť že jesť pred večerou sa nemá si niekam strčte.
Ako sa dalo čakať, po chvíli chôdze narazila na budovy tábora a svoj kurz musela poupraviť. Trvalo jej síce len minútu kým lokalizovala jedáleň, no po pár krokoch sa opäť zastavila. Kútikom oka zahliadla skupinku táborníkov uprostred... kedy sa tam objavila tá kvetinová záhrada? Poppy zaujali, tak sa na minútku zastavila a sledovala ich počíňanie a očividne schopnosti. Rýchlo sa však spamätala a opäť pokračovala v ceste. Keď dorazila do jedálne, zostala tam zarazene stáť. Kde má presne čakať? Alebo žeby tam Matt už bol? Nemala tušenie, koľko by mu cesta mala trvať. Skĺzla teda za jeden stĺp, aby nebola na očiach ako stratené dieťa a začala skenovať táborníkov pohľadom. Chvíľu jej to trvalo, obzvlášť keď musela skenovať dôkladne každý stôl. Nevedela, či si už sadol, a väčšinu stolov si aj tak nevedela zaradiť k príslušným bohom. Po trošku dlhšej chvíli jej pátranie konečne prinieslo ovocie a ona vykĺzla z tieňa stĺpu a pomaly zamierila smerom k nemu.
Po chvíli čakania prišla dnu a už sa vybrala jeho smerom. Aj on sa vybral za ňou a stretli sa tak v polovici. Znova ju s úsmevom pozdravil a dramaticky otvoril náručie ako keď niekto niečo predstavuje Vitaj v jedálni. Mieste, kde sa každý dozvie o tom čo sa dneska stalo , najeme sa do nemoty a nikto sa jej nemôže vyhnúť. Pochopiteľne. Nikto nechce zomrieť od hladu. Teda až na ľudí s anorexiou ale taký tú nie sú. On nikoho takého ešte neošetroval a tu nabereš hmotu či chceš či nechceš. Divili by ste koľko dá zabrať umývať riady keď máte práve službu. Keďže si zatiaľ neurčená. ''totálne neviditeľný žmurkMala by si po správnosti sedieť pri Hermovom stole. Ten je tam.Ukázal na najväčší stôl. Aspoň že ten už zväčšili. Inak by sa tam stále tlačili. Spomenul si na jednu veľmi dôležitú vec. Skoro som zabudol. Viem ako to bude znieť, ale keďže naší všemožní rodičia potrebujú cítiť že si ich ceníme... Intense pohľad do ohňa.zvyšok svojho jedla sa spaľuje do ohňa ako obeta bohom. Je vlastne jedno ktorého boha si vyberieš. Prakticky to môžeš len hodiť a povedať si nech sa nažerú. A keď už sme pri tom jedle, na čo máš chuť? Spýtal sa slušne. vybral sa s ňou smerom k jedlu. On vedel čo si dá. Nejaký hamburger. Najlepšie šťavnatý. Ak ho však zobrala Eleanor... asi si bude musieť dať niečo iné.
Last Edit: Sept 16, 2018 10:39:37 GMT by Matt Swit
Post by Poppy Fawkes on Sept 16, 2018 10:42:50 GMT
Kývla Mattovi hlavou na pozdrav a potom ho nechala, nech jej to tu poukazuje podľa svojho uváženia. Keď jej ukázal Hermov stôl, opäť raz prikývla. Už bola oboznámená s tým, že u Hermovcov je zatiaľ jej miesto, no nezaškodilo, že jej poriadne stôl ukázal. Ktovie, či by si omylom nesadla k inému. Keď už boli pri tom... "Je zakázané sedieť pri iných stoloch?" spýtala sa sledujúc skupinku táborníkov pri jednom z nich. Jej samotnej na tom príliš nezáležalo, no vedela si predstaviť, že väčšina ľudí rada je so svojimi priateľmi, a veď snáď nie všetci musia byť od rovnakého rodiča. Keď prišla reč na obetu, Poppy vyvalila oči na oheň. "Nechápem. Čo má spoločné plytvanie a pálenie jedla s úctou k bohom?" potriasla zmätene hlavou. Na plytvanie jedla mala tiež isté pravidlá. Predsalen, s jej otcom na tom najlepšie neboli, vyhadzovať jedlo sa jej teda priečilo. Potriasla hlavou a zahľadela sa na jedlo pred ňou. Okamžite vylúčila jedlá, ktoré vyzerali byť príliš korenisté, či príliš sladké. Po chvíle rozmýšľania jej zrak padol na obyčajné pečené zemiaky s maslom a hlávkovom šaláte.
Je to zložitý systém ktorý nechápe väčšina z nás. Ale skús si to predstaviť ako také dane. Akurát tak trochu platíš za to že si... Ako hovorím, je to zložité. Sám tomu veľmi nechápal ale pochopil, že z toho niečo majú. udržuje ich to v dobrej nálade a nahnevaného boha nechcete stretnúť. Keď už tam prišli po hamburgeru ani stopa. Dal si teda rezeň. V krátkosti, daj im jedlo, budú spokojní. Dáš im jedlo, budú spokojní a navyše sa naješ. Občas keď sa ich aj poprosíš a dáš slušnú obetu nejako ti budú môcť pomôcť. len nehádž ohryzok s jablka. Môžu to zle pochopiť Nad touto myšlienkou sa musel pousmiať. Hodí do ohňa kúsok pizze a všetci sú šťastní. napadlo ho ale čo robia so zvyškami jedla. Hodia ho proste do ohňa a NA NAŽER SA? A čo sa týka stolov, ak nie si satyr alebo nemáš ospravedlnenku od doktora, Vybere z kapsičky papierik Čo práve dostaneš, tak musíš sedieť pri svojom stole. Keďže ale máš...Pozrie na papierikdočasnú sociálnu úzkosť, môžeš sedieť pri mne.** Podal jej spokojne papierik a odcupital k ich stolu.
Last Edit: Sept 16, 2018 12:08:33 GMT by Matt Swit
Post by Poppy Fawkes on Sept 16, 2018 12:22:58 GMT
"Chce to brožúry pre nováčikov a zoznam pravidiel," poznamenala, pričom mysľou preletela k svojej predošlej návšteve knižnice. Skutočne by to chcelo ku všetkému stručný výcuc, aby kým sa človek vo všetkom spamätal a vyznal už nebolo neskoro. Obzvlášť čo sa týkalo bohov. Poppy sa akosi prinútila zmeniť systém svojho uvažovania a prinútiť sa myslieť si, že to nie je mrhanie jedlom. Mala pocit, že práve voči tomuto by bol zlý nápad sa vzburovať kvôli svojim pravidlám. Ak sú to dane, nie je to plytvanie jedlom, povedala si a zatvárila sa spokojne, že takto neporuší svoje zásady. Naložila si zo svojho výberu jedla a prihodila na tanier teda zemiak navyše. Pri jeho ďalších slovách ponadvihla obočie a mechanicky si vzala papierik. Raz zažmurkala a pozrela na papier a slová na ňom. Zostala pár sekúnd zarazene stáť na mieste a potom sa ako stratené šteňa vydala za Mattom. "Sociálna úzkosť. To znie ako od môjho cvokára," povedala nie príliš nadšene.
To si nevšímaj! Prepáč ak ťa to nejako urazilo. Je to proste len spôsob ako si nepohnevať bohov tým že budeš sedieť pri mne. Teda aspoň dokým nebudeš určená. Až teraz si uvedomil ako to mohlo vyznieť. Popadol ale prvý papierik ktorý mohol. S tým kamošom to využívali iba zriedkavo. Prakticky robili biznis s ospravedlnenkami na sedenie v jedálni. Ak chceš ale sedieť inde nebudem ťa nútiť. Je to na tebe. Povedal to pomerne viac nahlas ako chcel. nenápadne vyberal kameru z kapsičky a zapínal. môže to začať kedykoľvek Je to však jedno. Ak chceš spoznať ostatných budem len rád. Bol by som ale rád keby som ti mohol ešte poukazovať tábor. Poďme ale najskôr obetovať jedlo. Mám na svojho otca jednu požiadavku. Ak však nemáš ešte konkrétneho boha na obetu doporučujem Hestiu . Nič tým nepokazíš Prišli ku ohňu a Matt doňho hodil štvrť rezna. Možno to s veľkosťou obety prehnal ale bolo to dôležité. Ticho si pošepkal Prosím nech sa mi vydarí to natočiť Keď skončil kývol na Poppy a uvoľnil jej cestu. Teraz ty. Hodíš , niečo pošepkáš a ide sa jesť.
Last Edit: Sept 16, 2018 14:58:40 GMT by Matt Swit
Post by Poppy Fawkes on Sept 16, 2018 15:09:40 GMT
Pokývala hlavou a opäť pozrela na papierik. "Aj tak chce lepšiu diagnózu," neubránila sa poznámke. Potom pokrývala hlavou. "Je jedno, kde sedím. Rada mám ale výhľad na ľudí," priznala sa a rozhliadla sa okolo seba. Skupinky bľabotajúcich sa táborníkov ju celkom upokojovali. Hlavne, ak si na ňu nikto neukazoval prstom. Toto bolo v poriadku. Rada pozorovala. "Ani neviem, ako to má prebiehať. Je treba si vybrať konkrétneho boha?" otázala sa, no i tak ho nasledovala s tanierom v ruke. Sledovala jeho počíňanie a potom sama pristúpila k ohňu. Tesne pred ním sa však zarazila. Vhodila nakoniec zemiak navyše s kúskom šalátu do ohňa a ticho, len tak aby to počula ona sama, zašepkala: "Nech sa niekomu zlepší deň." Pre seba si neželala nič a aj tak nevedela, ako to funguje. Snažila sa nemyslieť na žiadneho konkrétneho boha, no i tak sa jej v mysli vyrojili mená Nemesis a Hestie. Pokrčila ramenami a len dúfala, že tým nič nepokazila.
Počkal kým skončila a vybral sa k stolu. Išlo ti to dobre Nie je na tom nič ťažké ale tak no... morálna podpora keď už má tu sociálnu úzkosť. Samozrejme nie naozaj. Ako si tak chodil tak sa stihol aj pošmyknúť na rozliatom nápoji. Vtedy sa stalo veľa vecí naraz. povedzme že ako tak Matt padal tak mu skoro všetko vyletelo. Matt dosť škaredo spadol na jednu stranu tela, veci z tašky sa rozleteli po zemi, jedlo vyletelo do vzduchu a pár zemiakov s omáčkou pristálo Poppy na Tričku. Jedálňou na chvíľu prešlo ticho ktoré sa ale rýchlo aj stratilo . Niektorý táborníci sa smiali, niektorý išli Mattovi napomoc, niektorý sa zasa pozerali čo sa deje. A potom znova... vlna ticha. Táto však nejako neustávala. Matt sa pozbieral na nohy... teda skôr nohu keďže tá jedna ho dosť bolela a pozrel sa smerom kde sa pozerali všetci ostatní. Chvíľu sa na to pozeral aj on sám no potom sa usmial.
Všetci sa totižto pozerali na Poppy. Teda presnejšie na niečo čo jej svietilo nad hlavou a okolo nej. Nad hlavou mala holografické váhy ktoré boli na oboch stranách rovnaké a vyžarovala z nich aura rešpektu pri ktorom sa každý bál povedať hocičo. Vlastne, celá tá aura vyžarovala teraz z Poppy. Tvár mala kamennú a pri tom z nej nevyžarovala žiadna emócia. Teda aspoň to tak budilo. Nebolo to poriadne poznať. Vlastne... no však vidíte sami. Váhy a rešpekt? Môže to byť jediná bohyňa. Nemesis. Pozeral na ňu s úžasom a rešpektom zároveň. Hovorili spolu o tom kto by to mohol byť a Nemesis jej sedí vážne viac než dosť. Teraz to ale majú potvrdené. Všetci nevedeli čo majú povedať no aj tak sa našiel jeden čo niečo povedal. Ona je Ekonóm?! Matt si dal facepalm . Nie! Je to znak Nemesis. Nikto sa do ničoho nemal tak sa k tomu teda vybral Matt odkašlal si. Znamená to, že je dcéra Nemesis. Uvítajte teda Poppy Fawkes, Dcéru bohyne spravodlivej pomsty a poriadku! Chcel ešte dodať niečo ako POKĽAKNITE ale radšej sa toho zdržal. Teraz je Poppy chvíľka
Last Edit: Sept 16, 2018 16:58:20 GMT by Matt Swit
