Rýchle situácie sa nie vždy zaregistrovali v Poppynej hlave s rovnakou rýchlosťou. Z toho dôvodu sa zmohla len na zastavenie, keď sa odrazu Matt vedľa nej váľal na zemi. Zmätene zažmurkala a jej zrak padol na zemiaky s omáčkou, ktoré ju trafili pekne krásne do prostred bieleho trička. Vtedy na malú chvíľu na Matta zabudla. Pôjde to vyčistiť? začala tvrdo rozmýšľať, z čoho je tá omáčka a za pár sekúnd si oprášila zhruba šesť spôsobov ako odstrániť škvrny na oblečení. Spamätala sa až keď už Matt opäť stál na nohách. Možnože mu mala podať pomocnú ruku, no na to by nemohla byť tak mimo. Poppy pozrela na Matta, no nestihla mu nič povedať, keďže ho upútalo niečo nad ňou. Chvíľu jej to opäť trvalo, no nakoniec si uvedomila, že úplne všetci v jedálni sú ticho. Ba čo viac, všetci sa jej pozerajú nad hlavu. Pochopenie sa jej akosi neponúkalo a tak len tupo zazerala s kamenným výrazom. Niečo jej bolo na celej situácii divné, a ešte divnejšie bolo, že to neboli desiatky očí namierené nepochopiteľne nad jej hlavu. Zo zvedavosti zaklonila i ona hlavu a pozrela nad seba. Boli to...váhy? Odrazu ticho preťal jeden z táborníkov, no jeho slová prešli akosi mimo Poppy, ktorej hlava bola teraz úplne prázdna a stále zaklonená. Mattove slová však už k nej doľahli. Váhy. Znak Nemesis. Nemesis bola skutočne jej mama. Ktovie, či by ňou inokedy preleteli vlny emócií, no teraz ňou prebehla len závrať. Poznámka pre seba, zakláňať hlavu na tak dlhú dobu ti urobí zle. Poppy sa trochu zaknísala a zozelenela, dobre že neodpadla. Na nohách sa však udržala a keď sa spamätala opäť raz sa obzrela okolo seba. Jej závrať sa očividne niektorým zdala smiešna a jej oči sa stretli práve s tými akéhosi chalana, ktorý sa na ňu pobavene uškieral. Zvláštne, akonáhle ho obdarovala pohľadom, jeho úškrn veľmi rýchlo zanikol a sklonil pred jej pohľadom zrak do zeme. Dievča nakoniec roztriedilo svoje zmätené emócie a rozhodlo sa, že sa jej pozornosť celého jedálenského osadenstva nepáči. Hodila očkom po Mattovi a potom odcupitala k ním predným určeného stola, kde si bez rozmýšľania sadla a uprela svoj zrak na fľak na svojom tričku. Myšlienky jej utiekli a ona už opäť rozmýšľala, ako ho čo najúčinnejšie odstrániť. Snáď prvý raz v živote absolútne odignorovala ľudí okolo seba, ktorí sa postupne vracali svojmu jedlu a konverzácii. Nevšímala si ani pár šomraní od jej stola, keď sa táborníci spytovali, čo tam robí. Úprimne povedané, Poppy mohla danú situáciu zvládnuť aj lepšie, no ju momentálne ani trochu netrápilo.