Nebolo to tak, že by a Mattovu pomoc nebola vďačná ale... zovrela natesno pery, keď jej podal jedno z jej tričiek, ktoré síce bolo pekne poskladané, no ani v najmenšom nie tak úhladne, aby to bolo podľa jej štandartov. Každý artikel oblečenia krásne rozprestrela na posteľ, povyrovnávala a poskladala s presnosťou na milimeter. Bolo vidno, že vo svojom balení má dôkladný systém a do pomerne malého kufra po chvíli nabalila všetky svoje veci a bola schopná kufor zatvoriť bez najmenších ťažkostí. "Bicyklom," odvetila na otázku o dopravnom prostriedku. "Ale rozbil sa. Satyr strčil jedno z kopýt do zadného kolesa a skončili sme v priekope asi kilometer od tábora. Zbytok sme odkráčali peši." Poppy sa po týchto slovách odmlčala a zamračila. "Musím sa poň niekedy vrátiť a nájsť spôsob ako ho opraviť, mala som ho len požičaný." Z jej výrazu bolo jasné, že ju celá záležitosť s bicyklom celkom dosť škrie, avšak za posledné dni s tým nemohla nič robiť. Nebola si ani istá, či môže opustiť tábor a ísť ho hľadať a už vôbec nevedela ako ho opraviť. Samozrejme, už vedela, že pár táborníkov je v danom smere dosť šikovných no osobne nikoho z nich nepoznala a tak nevedela, ku komu by sa prípadne mohla obrátiť po pomoc. Tak či tak, vedela, že minimálne ďalšie dva mesiace majiteľ svoj bicykel neočakáva naspäť, čiže mala ešte dosť času.

Naklonila hlavu na stranu a snažila sa predstaviť si staručkého majiteľa bicykla na...takom čude čo by sa nemalo volať bicykel. Ak by im predsa povedala, že chce opraviť bicykel, tak by malo už v tom byť dostatočne jasné, že chce opraviť bicykel a nie motorku od Power Rangers no nie? "Asi by sa zabil hneď v garáži," skonštatovala až ju striaslo. V tom momente si bola istá, že ak sa naskytne príležitosť, dá ten bicykel opraviť niekomu mimo tábora. Po chvíli chôdze zastala pred ich cielovou kabínou, teda aspoň predpokladala, že je to ona. Bude musieť v tomto veriť Mattovi. Zostala tam stáť pár metrov pred dverami, jej oči behali hore dolu po fasáde a ani trochu nevyzerala, že by sa jej chcelo pristúpiť bližšie, otvoriť dvere a vojsť dovnútra. Mohla to vôbec urobiť, naletieť takto do kabíny? Nemala by zaklopať? Čo by mala povedať? Nie je nejaké pravidlo o obetnom rituále predtým než sa k niekomu nasťahuješ? Mala by ísť pohľadať nejaké živé lienky alebo kurence? Jej myšlienky sa jej točili v hlave s takou rýchlosťou, že mala pocit, že sa jej parí z uší, a bolo jej jedno ako veľmi fyzicky nemožné to bolo, jej mozog sa skrátka prehrieval. Majú v tomto tábore penový hasiaci prístroj?