Snaží sa nevyprsknúť smiechom keď vidí ako sa tvári. Potom nadvihne obočie. Vy tu medzi sebou bojujete?? Spýtala sa trochu nervózne. Kde som sa to dostala? Pomyslí si. Potom sa znova sústredí na Matta. Keď sa spýta na ňu, mala chuť sa otočiť a odísť. Nechcela sa o tom rozprávať. Preglgla a vzdychla si. Keďže vidíš, ako som vyzerala keď som prišla, asi vieš akú cestu som mala. Napadlo ma pár divných zverov, ale utiekla som. Pokrčila ramenami. Nechcela veľmi rozoberať čo sa tam stalo. Až tak dobre Matta nepoznala. Ktovie čo by si o nej pomyslel. Keď sa spýtal na satyra, zamračila sa. On je tiež z tadeto? Keď videla jeho pohľad, rýchlo dodala. Je v poriadku. Nechcel mi nič povedať, iba mi povedal kde mám ísť. Splietal niečo s tým, že nechce aby to bolo ešte nebezpečnejšie ako to už je a že musí postrážiť nejaké dieťa. Trochu som tomu nepochopila ale... čomu vlastne momentálne chápem? nervózne sa zasmeje.

Monštrá, hej? Vyzerali tak...ale... monštrá? Stále tomu nemôžem uveriť. Vzdychne si. Hej, ale asi mal naozaj niečo dôležité, s tým dieťaťom. Možno si myslel, že to zvládnem aj sama a keď sa sem nedostanem akoby... nie som dosť silná byť v tomto... Rozpažila ruky. ...tábore. Nevedela prečo vlastne bráni toho capieho muža, teda, satyra. Ale vážne vyzeral vystrašene. Presne ako ona keď prišla ku bráne. On bol... celkom mladý. Asi. nevyzeral, že by mal dáko veľa skúseností. Potom pozorne počúvala keď znova prešiel do vysvetľovacieho módu. Prikývne s chápavým výrazom na tvári. Ahaa. no, úprimne, ja na takéto boje nie som... asi.

Prikývne. I keď, neviem načo by som potrebovala prípravu keď... zmĺkla. To povedať nechcela. Rýchlo sa pozrela na Matta a dúfala, že si to nevšimol. Čakala kým začne znova rozprávať. Prosím, prosím nepýtaj sa. Rýchlo sa zamyslí nad satyrovými črtami. Hmmmm... mal Hnedé oči, takú ešte puberťácku briadku a...stále mal na sebe šiltovku.. a oh, bol asi takýto nízky. Ukázala si po plecia. Zamyslela sa. Neviem čo také ešte na ňom potrebuješ opísať. Prečo? So záujmom nadvihla obočie.

Podozrievavo sa naňho zahľadí. Vie, že niečo nepovedal, ale to isté spravila aj ona, takže to nechá tak. Tvári sa, akoby nič nevidela. Niekedy je lepšie nešprtať sa. Hlavne pri človeku ktorého nepoznáš dlho. Znova sa začala sústrediť na to, čo hovorí. Ani neviem, ako počúvam, je tu toho veľa čo môžem robiť. Zalial ju studený pot. Ajaj. Aspoň začať musí nevinne. Ehhh... Poškrabe sa na hlave. Chodila som do školy... predtým ako ma vyhodili pár krát. Hm, bola som v plaveckom tíme, ale odišla som.. Pretože sa vytvoril malý hurikán v strede bazéna z neznámych dôvodov, keď sa naštvala, pomyslí si, ale nepovie to nahlas. Potom som kreslila. Veľa. Inak nič také. Snaží sa uzatvoriť tému.

Vypleští oči. 10?? Ty kokso to čo robila? Neveriacky sa pozerá. Potom odpovie. Mňa z štyroch. Niečo sa stalo... Povie opatrne. Ale podľa mňa nič čo by bolo dôležité. Zahovára. Potom si vzdychne. Niekedy to musí von. Matt nevyzerá tak, že by ju mohol za to súdiť, ale aj tak sa bojí. Ale nie. Vlastne to nebolo niečo málo dôležité. Z prvej školy už ani neviem prečo ma vyhodili. Na druhej sa v mojej prítomnosti vytvoril hurikán. Preto som vlastne odišla aj z toho plaveckého tímu. Zmĺkne. Chvíľu ho pozoruje ako zareaguje, či sa nezľakne, neodskočí alebo tak. Potom pokračuje. Z ďalšej ma vyhodili lebo som bola pritom ako sa poškodilo potrubie a mysleli si, že som ho zničila ja. A na poslednej na mňa zaútočilo nejaké monštrum, a keďže videli moje záznamy z škôl predtým, neriešili to tak do hĺbky. Povie. Snaží sa do toho pridať ľahký tón. Potom znova povie. Mám rada kreslenie. Žiadne extra hobbies nemám. Možno ešte... to plávanie, mám z toho plaveckého tímu. A ešte rada jazdím na koňoch. Keď pokračuje v rozprávaní, zaleje ju studený pot. Tak to preto sa pýtal. Oh, hahahaha. Nervózne sa zasmeje.

Videla ten pohľad. Naozaj ho videla. Vypleštila oči a zavrtela hlavou až jej vlasy poletovali. Nepovedala nič. Mlčala. Radšej. Čo mu má povedať? Keď jej povedal o rôznych aktivitách, pokrčila ramenami. Znejú dobre. Bože, teraz sa správa strašne. Trochu začína byť nahnevaná. Nemá rada keď na ňu niekto tlačí. Cítila to, ako jej naznačoval niečo čo by už určite mala vedieť. Ona znovu pokrútila hlavou. Nikto na ňu tlačiť nebude. No, a keď sa spýtal na jej rodičov, odpovedala nesmierne pokojným hlasom. Otec. Nepoznám ho. Pozrie sa naňho a hnev nevie potlačiť. Oh, Naozaj? spýta sa a napriahne ruku. Chvíľu ju tam drží a potom klesne na kolená, zvrieskne a začne tĺcť do zeme, aby sa vyventilovala. Po chvíli, keď už má päste celé od trávy a hliny, zadýchaná položí dlane na zem a sadne si na kolená. Potrasie hlavou a pozrie sa naňho, v očiach stále kúsok hnevu. Otec.

Pokrúti hlavou a skloní ju. Dýcha pomaly. Keď ju znova zodvihne, Matt už sedí na zemi vedľa nej. Pár krát otvorí ústa ako rybička a znova ich zavrie. Prepáč. Vyjde z nej nakoniec. Sedí a dlane má stále na zemi. Niečo tam cíti a ukľudňuje to. Nahlas to však nepovie. Keď jej ponúkne musli tyčinku, bez slova si ju zoberie. Rozbalí ju a začne pomaly jesť. Stále má jednu ruku na zemi.