Knižnica, nie teda miesto kam by Poppy zavítala často. Nie žeby sa ignorantsky odvracala od vedomostí uložených v hrubých zväzkoch dávno povraždených stromov, ale nikdy jej nepadlo dobre príliš veľké ticho a absencia väčšiny populácie. Ľudia v knižnici boli jednotvárni, tichí a neaktívni. Inými slovami, Poppy sa medzi nimi nudila. Na svoju návštevu v tento deň mala jediný dôvod: nedostatok vedomostí o mytológii a sebe samej. Samozrejme, čo to už o grékoch a ich bohoch vedela. V témach ako história a architektúra by sa jej inak pohybovalo len ťažko. Tak či tak ju ale dané témy predtým nikdy nezaujímali tak ako technológie či ľudská psychika, takže v tom mala isté medzery. Poppy položila prostredník na chrbty knihy a začala ním kĺzať po ďalších a ďalších knihách ako pomaly postupovala pomedzi regálmi. Kde len začať? Vôbec netušila. Keď ju neplodné hľadanie omrzelo, začala sa radšej rozhliadať po iných zblúdilcoch v budove. Zrak jej padol na táborníčku schúlenú v jednom z kresiel. Nohy mala prehodené cez operadlo, pri nej termohrnček a sladkosti v tesnej blízkosti kníh. Poppy si zahryzla do pery, no neriekla ani slova. Ona sama by si nikdy nesadla do kresla inak len tak ako to jeho dizajnér zamýšľal a ani náhodou by neriskovala zničenie kníh jedlom. Pre nedostatok inak produktívnej činnosti tam zostala stáť, jej prst stále na chrbte jednej z kníh a zrak ani trochu nevhodne namierený na onu táborníčku.

Trvalo jej zhruba desať sekúnd, kým si uvedomila, že dievča hovorí na ňu. Pohľad táborníčky upriamený na jej tvár pre ňu očividne nebol dosť silnou indikáciou keď na ňu prehovorila. Poppy si zamyslene oblizla suché pery a mierne pootočila hlavu rozmýšľajúc, ako najlepšie odpovedať. Bohužiaľ, netušila ani, či ponuka pomoci je len zdvorilosťou alebo úprimným návrhom. Trvalo ďalších pár nepríjemných sekúnd, kým sa rozhodla na odpovedi. "Nie," odvetila a hneď na to si svoju odpoveď rozmyslela. "Áno." Následne hneď pokrútila hlavou a vrátila sa k pôvodnej odpovedi. Potom sa ale zase zahľadela na dievča, študujúc jej výraz. "Neviem?" vysúkala nakoniec zo seba a obzrela sa na regále. "Chcem povedať, neviem čo hľadám." odvetila aspoň z časti normálnejšiu odpoveď. Potom sa opäť obrátila na dievča. "Je pozorovanie zlé či nepríjemné?" spýtala sa s úprimnou zvedavosťou. Danú otázku sa už pýtala rôznych ľudí nespočetnekrát a väčšinou dosiahla len to, že sa na ňu naštvali. Poppy ale dôvod úprimne unikal. A pravdu povediac, bola aj zvedavá, či polobohovia mali podobné reakcie a myšlienkové pochody ako ostatní ľudia. Tak či tak bude z tejto interakcie niečo mať, aj keby sa na ňu dievča naštvalo.

Och, áno. Účel návštevy je asi najvhodnejší začiatočný bod. Napriek tomu Poppy chvíľu trvalo, kým ho sformulovala. "Neznalosť. Mytológie, bohov, Grécka ako celku. V konečnom dôsledku neznalosť vlastnej osoby." Nech sa snažila akokoľvek chcela, jednoduchšie to poňať nedokázala. Jej oči sledovali pohyb táborníčkinej ruky, ako si vkladala do úst bonbóny, no opäť nič neriekla. Už dlhšie akceptovala, že jej osobné pravidlá iným nanútiť nemôže. Vlastne to bolo pravidlo číslo 56. Poppy si zamyslene poškrabkala zátylok, stále sledujúc dievčinu. "Zvláštne. Medzi pozorovaným a pozorovateľom nie je žiadna interakcia a napriek tomu to pozorovanému vždy prijde inak. Samozrejme, ak berieme do úvah modernú fyziku, samotné pozorovanie vplýva a mení fyzické stavy pozorovaného objektu," predniesla pravdepodobne skôr pre seba, no i tak mala očný kontakt naviazaný s daným pozorovaným subjektom. "Čo sa týka dôvodu pozorovania osoby, je taký istý ako keď hľadíš do knihy. Zbieranie informácií. I keď uznávam, že pozorovanie osoby hlboko sústredenej na istú vec a inak dlhodobo nečinnej je z môjho osobného názoru menej zaujímavé." Tentoraz už nebolo pochýb, že hovorí priamo k táborníčka. "Vzhľadom k tvojmu negatívnemu postoju k danej záležitosti ti dávam svoje slovo, že budem svoje pozorovania obmedzovať na minimum teraz i počas ďalších prípadných stretnutí počas pobytu v tábore," sľúbila nakoniec, ako to bola nútená urobiť už nespočetnekrát.

"Neznalosť vlastnej osoby vyplýva z neznalosti vlastných koreňov," objasnila s trochu kamennou tvárou, ktorú si väčšinou držala. Možnože sa jej to zdalo, no dievča pred ňou vyzeralo, že sa pri vymenúvaní rôznych kníh v knižnici takmer až rozžiarilo. Poppy len ticho počúvala ako vymenúvala rôzne knihy k dispozícii, kútiky jej úst sa jej pritom mykli nie v príliš nadšenom geste. I keď knihy zaujímavé, samotnú Poppy až tak príliš nelákali. K jej pokusu vysvetliť negatívne reakcie, ktoré ľudia mali pri tom ako boli pozorovaní, Poppy len mykla plecom. Úprimne povedané, nemala k téme viac čo povedať. Stále ju to síce zauímalo, no i tak to nevedela pochopiť. Síce dané špekulácie mohli byť pravdivé u polobohov, aj obyčajní ľudia mali tendenciu byť neradi pozorovaní a Poppy skrátka bola neschopná porozumieť tomu prečo. "Jednoduchá krátka kniha o mytológii, alebo aspoň tak jednoduchá aká môže byť, by mala na začiatok postačiť. Veľký záujem o danú tému aj tak nemám. Len nevedomosť a nedostatok informácií o vlastných koreňoch a možných nebezpečenstvách považujem... za nepríjemné," povedala jej nakoniec, jej nohy už podvedome v pohybe keď ju táborníčka k tomu vyzvala.

Nedá sa povedať, či si mumlanie svojej spoločnosti vôbec uvedomila, alebo ho skrátka len odignorovala s ničím prínosným, čím by to mohla prípadne okomentovať. Skrátka len mlčala a nasledovala ju, jej pohľad uprený na knihy. Poppy unikol slabý povzdych, keď jej sama táborníčka zničila nádeje o krátkej stručnej knihe. To nemohol nikto spísať stručný manuál jednoducho s obrázkami, krátkym popisom a označením "nebezpečné","neškodné","nevhodné na konzumáciu" pri monštrách? Skrátka len niečo, čo by jej povedalo, pred čím má utekať. Poppy prijala ponúkanú knihu a okamžite ju otvorila a prelistovala pár strán. Zoradené podľa abecedy. Nie Poppyina vytúžená klasifikácia, no jednotlivé články a kapitoly vyzerali byť stručné, podstatné veci jasne zvýraznené. Dokonca to vyzeralo, že sa kniha dostala do ruky niekomu, kto sa obťažoval popodčiarkovať podstatné veci a dokonca k niečomu pripojil aj vlastné poznámky. Vyskytlo sa to len na pár stránkach, no Poppy sa aj tak nad tým zamračila. Nepovedala na to však nič, zatvorila knihu a kývnutím hlavy naznačila svoju vďaku za pomoc. Na malý moment sa opäť stratila, keď sa jej Nia predstavila a natiahla k nej ruku. Na ponúknutú končatinu sa zatvárila nechápavo ako šteňa, keď ho prvý raz učíte podať pac. Nakoniec však pochopila a ruku stisla. Stále však panovalo ticho. Až po pár sekundách jej doplo, čo sa v takých situáciách patrí. "Volám sa Poppy," predstavila sa aj ona a zahľadela sa na Niu. Pomohla jej a Poppy premohla jedna z emócií, ktoré vedela aj sama rozoznať. Chcela láskavosť oplatiť. Lenže napadla ju len jediná možnosť, ktorá by možno nedopadla dobre. Teda pre Niu aspoň nie. "Ak ti niekto ponúkne možnosť niečo získať, zastraší ťa fakt, že máš rovnakú veľkú pravdepodobnosť pravého opaku? Inak povedané, si ochotná riskovať?" spýtala sa odrazu váhavo.

Pritisla si knihu k hrudi a objala ju, čisto len preto, že sa jej tak lepšie niesla. Bola jej ťažká. Z toho čo videla, Poppy sa príliš netešila na moment, keď ju niekto prinúti ísť trénovať so zbraňou. Bola si istá, že taký meč by rozhodne neuniesla. Niine slová si vypočuje a dôkladne ich zváži, potom sa jej však čelo mierne zvraští. Pohyb takmer nepatrný, no ten základ mračenia tam je. "Znie to rozumne ale," hodila po táborníčke očkom a opäť raz začala študovať jej tvár. "Čo ak sa človek bude nachádzať v situácií, kde oboje, zisk aj risk sú neznámymi veličinami? Ľudia... ľudia sa zvyknú honiť za kúskom šťastia, aj keď riskujú možnú smolu. A pritom nevedia, čo im šťastie prinesie, len sami dúfajú v ich preferovaný výsledok. Len pozorovanie," dodala nakoniec. Stále mala zrak uprený na Niu a čakala jej odpoveď, avšak sama už prišla k odpovedi na svoju otázku. Potriasla hlavou a potom dodala: "Zabudni na to. Momentálne ti nemám ako pomoc oplatiť, tak... zostanem ti dlžná?" navrhla.