Tato stránka je pouze herním fórem, neobsahuje registrace ani podstatné reálie, odehrává se zde pouze hra. Odkaz na stránky najdete případně v odkazech dole.
Povedal si že keď už ne nejaké to dieťa Apolóna nebolo by odveci sa aspoň pokúsiť hrať na nejaký nástroj. Nejaký z ktorého prúdi radosť a má nejakú peknú melódiu. Vybral si Ukulele. Bolo malé, takže sa ľahko prenášalo, malo iba štyri struny a je spájané s havajskou hudbou. A kto nemá rád Havajskú hudbu? To ale neznamená že ihneď začne so somewhere over the rainbow... Raz sa ju však naučí. Ale späť k téme. So svojím ukulele (ktoré nazval Niño) sa teda vybral na Hérin kopček. Veľa táborníkov tu nechodilo pretože pred ňou malo až prehnaný rešpekt takže to to bolo dobré miesto na súkromnie. Matt Héru bral skôr ako nepochopenú bohyňu. Áno je si vedomý že chcela zabiť jeho otca ale hej! nikto nie je dokonalý. Bola to hlavne bohyňa rodiny a prekvapivo tento kopček mu tú jeho prípomínal. Býval v malej dedinke, čo iné by ste čakali.
Sedel si teda na tráve a snažil sa zahrať ''Riptide''. Hral to ale veľmi pomaly a veľmi tichučko. Bol tu hlavne na liečenie, takže toto je vlastne jedna z mála momentov kedy má čas pre seba predtým ako sa niekto znova zraní. Človek má vitakinézu a hneď ho šupnú do ošetrovne... vlastne, nie žeby mu to vadilo ale teraz si spokojne hrá na svoje ukulele a vníma iba ten G akord ktorý mu nejde poriadne zahrať.
Last Edit: Sept 10, 2018 16:33:38 GMT by Matt Swit
Post by Poppy Fawkes on Sept 10, 2018 16:48:36 GMT
Je možné, že za to mohla neznalosť miesta a jeho významu, alebo lepšie povedané neznalosť o bohyni, ktorej bol zasvätený. Avšak i keby o Hére vedela Poppy všetko čo je možné, možnože by si i tak svoj výlet nerozmyslela a bola by jej bohyňa a jej počíňanie ukradnutá. S pohľadom upretým popod vlastné nohy, skúmajúc každý malý kamienok, si v myšlienkach utrieďovala svoje dojmy z tábora. Divné miesto s divnými ľuďmi. Možnože tam vážne patrila, i keď stále nestriasla pocit, že je tou čudáčkou aj medzi táborníkmi. Jemné tóny sa jej odrazu obtreli o uši a prinútili ju zdvihnúť zrak. Padol jej na táborníka len pár metrov od nej. Ak by nehral na svoj nástroj, Poppy by ho s najväčšou pravdepodobnosťou zramovala. Teraz však len zostala stáť, jej zrak ako vždy namierený na neznámeho. A ako vždy ani teraz sa nepozastavila nad skutočnosťou, že je to dotyčnému pravdepodobne nanajvýš nepríjemné. Mimovoľne jej pohľad skĺzok k jeho prstom. "G," rozšifrovala nakoniec. Že prehovorila nahlas ju moc netrápilo. Pohľad jej okamžite vystrelil k tvári dotyčného, študujúc jeho výraz. Bola celkom zvedavá, či si ten akord pamätala dobre.
Čakal že tu bude sám. Preto keď si uvedomil že ten hlas nevychádza z neho ale že to povedal niekto iný pochopiteľne ho to prekvapilo a prestal hrať. Ako?...Kto?...Čo?...teda, á-áno to malo byť ''G'' jeho prekvapenie polo veľmi zreteľné. Nevie čo ho prekvapilo viacej. Či fakt že tu niekto prišiel alebo fakt že vedela že je to G. Žeby nebol sám kto vie o tomto nie tak tajnom mieste? Na jednu stranu ho to potešilo ale na druhú znova prekvapilo. S-som Matt mimochodom a toto Šťastne ukázal svoje ukulele Je Niño Povedal si že predstaviť sa by nebolo od veci. Koniec koncov, sú to obaja táborníci ktorý sa budú vídať často. Zapozeral sa jej do tváre. Rozhodne pôsobila rozhodná. To sa mu páčilo. Len dúfal že to nie je ten manipulačný typ. Tých mal na škole až až. Usmial sa na ňu. Hráš na ukulele? Možno len fantazíroval ale chcel by niekedy skúsiť duo. Keďže hrá na ukulele tak na ukulele. So spevom na ton nebol najlepšie. Nejde sa jej ale náhle spýtať či si spolu nezaspievajú. To by znelo až moc apolónsky... čo vlastne on bol ale nemusel to dávať hneď najavo. Predstava, že by s ním niekto hral alebo aspoň rozprával sa mu však páčila.
Last Edit: Sept 10, 2018 17:11:04 GMT by Matt Swit
Post by Poppy Fawkes on Sept 10, 2018 17:33:33 GMT
Och, pomyslela si keď vydela jeho zmätenie, ktoré prešlo do...rozpakov? Dešifrovala to správne? Tak či tak, chalan sa zdal byť ľahko zaskočený. Takže nie všetci sú tu v neustálom bojovom móde. Osobne to pokladala za akosi osviežujúce. Možnože by polobohov nemala hádzať do jedného vreca, no podvedome sa bála a tým pádom aj pripravovala na fakt, že skupina podobných ľudí bude povahovo rovnaká. Bola rada, že jej jej odhad táborník potvrdil. Na tvári sa jej objavilo niečo podobné uspokojeniu. Vzápätí sa však zatvárila zmätene. "Myslela som, že je to ukulele," odvetila Mattovi v celej vážnosti. Po chvíli však svoje ústa vytvarovala v tiché "o", keď konečne pochopila. "Aha, meno. Prečo by si pomenoval neživú vec?" zvedavo sa spýtala a sama sa ponúkla a sadla si neďaleko Matta. "Nie, nehrám," pokrútila nad Mattovou otázkou hlavou. "Môj pestún hrával, aj keď skôr na gitaru. NIečo sa na mňa len nalepilo." Odôvodnila svoju znalosť a potom stíchla. ANi ju nenapadlo sa na oplátku predstaviť tiež. Nie žeby svoje meno zatajovala. Skrátka to nebolo niečo, na čo by bola automaticky navyknutá.
Síce sa mu predstava o hraní asi nesplní ale nesplnila sa jeho obava. Bál že sa mu vysmeje. Nechápal síce prečo ale ako už bolo spomenuté nevedel kto to je. To pomenovanie ho však trochu znervóznilo. No proste som mal pocit že ak sa na ňom budem hrať často a navyše sa mi postupne stane blízkym bolo by dobré ho pomenovať Nervózne sa po tom zasmial. Vážne?! nemohol si trepnúť väčšiu blbosť na zoznámenie? Keby to mohol urobiť nenápadne, dá si facepalm. Za svojím názorom si však stojí. Síce na ňom hral iba krátko no už si ho viac menej zamiloval. To jej radšej nehovoril, ešte by sa spýtala ako si môže zamilovať neživú vec a na to už vážne nemal odpoveď. Každopádne aspoň tým odhadom si mi trochu zvýšila radosť. Možno by si mi s tým keď tak mohla pomôcť. Neklamal. Páčilo sa mu že nemusí vysvetľovať, že to nie je ''Mini-gitara'' a pomoc by uvítal A prepáč ale asi som prepočul tvoje meno.On sa už predstavil takže keby sa nepredstavila teraz on tak to bude vyzerať, že je až moc ukecaný... čo vlastne je ale ešte to neprejavil poriadne Hraješ vlastne na nejaký nástroj alebo ich len rada počúvaš? zasmial sa mierne.
Last Edit: Sept 10, 2018 17:52:58 GMT by Matt Swit
Post by Poppy Fawkes on Sept 10, 2018 18:03:54 GMT
Na Poppyinej tvári sa objavil výraz hlbokého zamyslenia. Naklonila hlavu na stranu a zahľadila sa do diaľky, no nakoniec aj tak pokrútila hlavou. "Nie, stále to nechápem. Aj keď..." opäť sa zamyslela, pohľad tentoraz namierený na Matta. "Mená slúžia na rozlíšenie vecí a osôb od seba. Ak hráš na viac ukulele než jedno, je rozumné ich rozlíšiť menami. Ale... nemyslím, že práve to je tvoje zmýšľanie, takže nerozumiem." ukončila to jemným povzdychom, avšak príliš sklesnutá svojou neschopnosťou porozumieť danej problematike sa nejavila. Na podobné veci si už zvykla. Pri jeho ďalších slovách sa zahľadela na hudobný nástroj a zatiaľ zostala ticho, jej pohľad príliš veľa nevravel. Opäť zdvihla zrak až keď prišla reč na jej meno. "Nehovorila som ho. Som Poppy," predstavila sa aj ona a posledný raz pozrela na hudobný nástroj než sa pozrela na Matta. "Obávam sa, že príliš nápomocná nebudem. K hudbe a hraniu na hudobné nástroje ma to nikdy príliš neťahalo. Oveľa zaujímavejšie než hranie je vplyv hudby na ľudí samotných, teda podľa môjho názoru."
Toto ho potešilo. Tiež si myslím. Preto som si vybral práve ukulele. Má také pozitívne vlny. Naznačil to ešte aj vlnkovaním rukou. Vedel iba tak dve pesničky, z toho všetky mali ukľudňujúcu melódiu. Podľa toho ako rozpráva by tipol, že buď pochádza z bohatej rodiny... alebo je od Atény. Na jedno sa ale spýtať nechcel. Za prvé je to neslušné a za druhé je to neslušné. O božskom rodičovi to ale nebolo od veci. Spýtal sa však niečo iné čo ho zaujímalo. Prečo si vlastne prišla na kopček? Väčšina táborníkov sa mu vyhýba lebo... Héra. Ja ju však osobne berem ako trochu nepochopenú bohyňu. Možno z neho hovorí underdog syndróm ale proste mu to nepríde fér. ON si len tak urobí dieťa s inou ženou a všetko je v poriadku. Ale všetky mýty sú o tom ako je vražedná a veci okolo toho. Je bohyňou manželstva pre všetkých bohov. To je ako floknutie do tváre. Bol z toho viditeľne pobúrený. Mal by som sa tu však prestaň vyjadrovať o takýchto veciach lebo si Ho pohnevám a ešte aj Otca. Zapozeral sa trochu ostrejším pohľadom na slnko. Tým vlastne naznačil že je od Apolóna. Nejde to ale povedať priamo. Nech skúsi hádať. Väčšina nových ľudí mu tipujeme mierumilovných bohov ako Demeter Iris a Afroditu.
Last Edit: Sept 10, 2018 18:56:56 GMT by Matt Swit
Post by Poppy Fawkes on Sept 10, 2018 19:24:51 GMT
"Hmmm," odvetila mu Poppy, jej zrak opäť raz uprený na hudobný nástroj. Nebola si istá, či obaja myslia to isté a pravdepodobne to ona sama ani nezistí. Z toho čo videla a počula, Matt bol umelecky založený typ, zatiaľ čo ona sa prikláňala k technickej stránke veci. AJ to však nebolo úplne presné. Jednoducho ju fascinovalo, čo melódia dokáže urobiť s ľudskou mysľou, ako vplýva na emócie. "Neviem, či som vôbec schopná definovať uh, pozitívne vlny. Ľudská myseľ a emócie sú úplne nepochopiteľný koncept a vidieť, ako na ne vplýva hudba je... fascinujúce. Avšak porozumieť tomu neviem," prizná sa. Po ďalších jeho slovách sa veľmi rýchlo na Poppyinej tvári vytvorí stratený výraz. Minimálne spoznala meno Héra, avšak musela pátrať veľmi hlboko v pamäti, aby si vybavila viac. "Nemám dôvod, prečo tu som. Skrátka som si len prezerala tábor. Čo sa týka Héry, niečo málo si z mytológie vybavujem, ale nikdy predtým som sa mýtmi a legendami nezaoberala, príliš ma nezaujímali a samotnú Héru som taktiež nikdy nestretla, preto sa ani nemôžem pokúsiť vysvetliť svoje konanie, či vytvoriť si o nej objektívny názor," zhrnula to nakoniec. "Čo sa týka správnosti či nesprávnosti Diových, predpokladám, činov..." odmlčala sa, nohy si pritiahla k sebe a objala si ich, pohľad uprený k nebu so zamysleným výrazom. "Nie som si istá, či sú moje domnienky správne, ľuďom a ich pocitom nerozumiem, ale myslím, že v modernom svete by sa jeho činy nestretli s pozitívnym ohlasom. V tom prípade by teda populácia vyhlásila, že Héra mala byť v práve. Ale ako som povedala, nie som oboznámená s...no so všetkým. A sú to iba moje predpoklady na základe objektívneho pozorovania ľudských akcií na rôzne podnety, sama im nerozumiem." Zastavila sa a nabrala dych, keďže takmer všetko to zo seba vyvalila na jeden výdych. "Už som ticho," pípla nakoniec a hodila očkom na Matta, zvedavá, či ju už neodsúdil k čudákom rovnako ako väčšina ľudí v tomto bode konverzácie. Ak si jeho malej nápovedy všimla, pravdepodobne o tom len zostala mlčky rozmýšľať. Medzi riadkami sa jej dobre nečítalo.
Po tomto prehnane vedecky povedanom prejave na tému Héra zostal chvíľu civieť s otvorenou pusou. Nemal ani potuchy ako reagovať. Veľa z toho ani nerozumel a pri tom rozumel čo mu v hlave urobilo ešte väčší zmätok ako pôvodne bol. Akože ... hand pistol akcia spojená s pohľadom rešpektu Ak ty nie si od Atény, tak prísaham, že nejaký iný boh zjedol všetku múdrosť čo práve mohol nahrabať. Stále užasnuto pozeral. Alebo nejaká bohyňa zákona, pretože Pre všetkých bohov to bolo ako vytrhnúte z knihy o ľudských právach posypané diplomatickou posýpkou zo Švajčiarska Skonštatoval nakoniec. Jeho prirovnania nepatrili práve k tým pochopiteľným ale to bol prakticky jeho spôsob konštatovania situácie. Prehnanými prirovnaniami. Ak sa mýlim kľudne ma oprav. V tomto prípade si dokonca nechám vynadať za hlúpu predtuchu. Zasmial sa. Zrazu mal chuť si s ňou pekne pokecať Zo mňa Otec zrejme kričí takže sa ani netreba zatajovať, že som mal cestu sem trochu... svojskú Ešte stále má jazvu od tej chiméry Ty sa mi však zdáš ako keby si prišla na chrbte pekelného psa a on ti za to ešte aj poďakoval.
Last Edit: Sept 10, 2018 20:42:21 GMT by Matt Swit
Post by Poppy Fawkes on Sept 11, 2018 16:10:04 GMT
Poppy si zahryzla do pery ako čakala na Mattovu reakciu, avšak nečakala zrovna tú, ktorú dostala. Poznámka pre seba: hlboko analyzovať nie je ani tu úplne normálne. Poznámka pod čiarou: možnože to tu ale nie je až tak mimo misu. "V tom prípade je to tá druhá možnosť, pretože som si istá, že Aténa moja matka nie je," odvetila mu, sama trochu mimo z jeho reakcie. Videla v jeho očiach úžas? Zaujímavé, s takými reakciami sa často nestretáva, hlavne nie namierenými na svoju osobu. "A nechápem, čo to má čo spoločné s mojou mamou," zvedavo naklonila hlavu na stranu. "Ovplyvňuje božský rodič charakter jeho či jej dieťaťa? Nie je len jeho schopnosti?" Stále hladela na Matta, no svoju peru oslobodila od zubov a v očiach sa jej opäť usídlilo niečo vážnejšie ako vždy keď niekoho študovala. "To by som nemohla. V mytológii sa nevyznám a aj keď je to pravdepodobne skutočne očividné, neviem tvoj pôvod dešifrovať," pokrútila nakoniec hlavou. "Ja som mala cestou sem...šťastie. Doslova."
S tými nápovedami to vzdal. Proste jej to povie. Stále sa pri tom ale usmieval. Apolón. Môj ÚŽASNÝ BOŽSKÝ a ešte nejaké slová ktoré mu pozdvihnú ego , otec je Apolón. V životopise ,alebo čo to bohovia majú toho má až až, preto sa sústredme len na...** Začal počítať na prstoch. Slnka lukostrelbi hudby a liečenia. Jop to by malo stačiťPovedal spokojne. A čo sa týka charakteru od rodiča, áno aj nie. Koniec koncov aj keď je boh, stále je to tvoj biologický rodič. Takže nejaké povahové črty po svojom rodičovi zdedí každý. A o tých schopnostiach...túto časť robí veľmi rád. Niektorý to môžu brať ako predvádzanie ale jemu to je jedno.
Na ruke sa mu objavilo svetielko ktoré si prehadzoval medzi prstami. Rád sa hral so svetlom. Nerobil to však pred ostatnými. Ja som zdedil slniečkovskú a liečebnú časť. Zaťal päsť a svetlo zhaslo. Ale inak to nie je úplne to bežné. Niektorý Áresovci si vedia vyvolať zbrane , ale môže im to byť jedno keď ich zadok nakope dobre vytrénovaný táborník od Hypna aj bez schopností. Trošku sa teraz zamyslel. Čo tým chcem povedať je, že rodič ti síce môže zohrať určitú rolu, no ten kto je tvojim šéfom si ty sám. Ty rozhoduješ kým budeš. Dobre , toto je asi jediný moment kedy Matt povedal niečo hlboké.
Last Edit: Sept 11, 2018 17:04:33 GMT by Matt Swit
Post by Poppy Fawkes on Sept 11, 2018 17:34:37 GMT
Nad toľkou Apolónovou chválou musela ponadvihnúť obočie. Bolo to len prirodzené, aby polobohovia toľko vychvaľovali svojich rodičov? "Je vychvalovanie bohov, no, povinné?" S komplimentami by Poppy nikam nezašla, a ak to skutočne bola jedna z jej povinností velebiť svoju matku, cítila sa byť pekne povedané v keli. Nevedela prísť na jedinú peknú vec čo by povedala. Informácie o Apolónovi si však v hlave zopakovala a uložila do dlhodobej pamäti. Nepochybovala, že sa jej zídu. "O matke neviem, no nemyslím si, že som niečo zdedila po otcovi," poznamenalo dievča a na chvíľu sa zamyslelo. Spomínalo naspäť na svojho otca, čo bolo horšie spomínalo naňho v jeho najslabších chvíľkach. "Dúfam, že som po ňom nič nezdedila," opravila sa. Mattov nasledovný čin ju, pre menej výstižné slovo, uchvátil. Naklonila sa trošku bližšie a pozorovala svetielko s istou neskrývanou fascináciou. Na Mattove slová prikývla a oprela si bradu o svoje kolená. "Ak sa týka príroda vs výchova, rozhodne si myslím, že výchova vplýva na charakter dieťaťa viac. Preto mi je ťažké uveriť, že by moja neprítomná matka mohla vplývať na moju povahu viac než otec." zhrnula svoje dojmy. "Ak sa dá hovoriť o povahe."
To že nepochopila iróniu ho ešte viacej rozosmialo. Pre bohov nie! Nikto takto nevychvaľuje svojho rodiča. Všetko to bola irónia. Akože, je bohom všetkých tých vecí ale pochybujem že každý so zdravým rozum by hneď vychvaľoval... Znova trochu zmena nálady Niekoho kto ho nechá napospas osudu sám s rodičom ktorý bohužiaľ nemôže nič urobiť a tak sa to skončí... Zobudí sa z tejto náladovky a otrasie sa. ... to je jedno. Bol chvíľu ticho. Zmeňme prosím tému je to trochu citlivá téma zrejme pre všetkých polobohov. Hlboko vzdychol No každopádne, nikto sa nebude diviť keď nebudeš chcieť tvoju mamu ani vidieť, ale ver mi, spoločnosť ktorá tu je super. Je to ako pravý tábor so všetkými vecami k tomu mínus všetky tie otravné veci. Keď však budeš určená je to niečo ako keby si sa dostala do nejakého týmu... ktorý je vlastne tvoja polovičná rodina, ale to sú detaily Všetky tieto rodinné veci ohľadom bohov je tak trochu taboo. Tábor polokrvných sa mu však napriek tomu stal druhým domovom. Radšej jej ale nepovedal že ten aspekt tábora o sprchách je tu stále. Aj to sa mu však páči... NIE NIE JE GAY. myslel to, že aj keď biť sa o teplú sprchu ho veľmi nezaujalo, spomienky vznikli suprové. Ako sa ti tu vlastne zatiaľ páči? Už si stihla liezť na lávovú stenu? Ak nie, tak jej reakcia asi bude ,,Čo to sakra je?''
Last Edit: Sept 11, 2018 18:03:32 GMT by Matt Swit
Post by Poppy Fawkes on Sept 11, 2018 18:18:59 GMT
Poppy by si najradšej otrieskala hlavu o kmeň stromu. Samozrejme, irónia. Jej väčšný a úhlavný nepriateľ. Jej nemesis. Poppy si miesto inej zahanbujúcej reakcie radšej len zahryzle zvnútra do líca a odvrátila hlavu niekam do prázdna. Na Mattov návrh, aby súčasnú konverzáciu opustili, len pokývala hlavou. Jej samotnej nevadilo sa o rodičoch rozprávať, no ani to pre ňu nebola preferovaná téma. Príliš toho nemala o otcovi čo povedať a o matke ešte menej. "K mame nepociťujem nijaké emócie. Či ju niekedy stretnem alebo nie, netrápi ma to," prehodila po istej odmlke na záver témy, no pohľad mala stále uprený do neznáma. "Na tábore som nikdy nebola," priznala svoju neznalosť ohľadom toho, ako by mal vlastne vyzerať čo i len obyčajný tábor. Keď prišla reč na polovičnú rodinu... "Prečo je tak málo srubov?" ozvala sa odrazu jej zvedavosť. "Je ich málo na to, koľko je bohov." Konečne otočila hlavu a uprela na Matta zvedavý pohľad. Na jeho nasledujúce otázky sa nad prvou len zamyslela, na druhú pokrútila hlavou. "Nie, neliezla. Ja... príliš nemám rada fyzické aktivity. A myšlienka, že budem musieť trénovať a bojovať... nemám k nej pozitívny postoj." Na chvíľu sa odmlčala a potom sa rozhliadla po okolí, zrak namierený smerom k táborovým budovám. "Čudné miesto pre čudné dievča," zhodnotila nakoniec svoje dojmy ohľadom tábora. "Minimálne táborníci majú zaujímavé povahy. Rada ich sledujem."