Vyzeralo to že majú šancu sa z toho dostať... a potom odbehla od neho. Čo to pre Praboha... Pointov bolo sa tomu vyhnúť nie sa tomu vrhnúť do náruče. Keby mohol tak nadáva ale to by len prilákalo pozornosť... Počkať. Presne to teraz treba. Presne ako to povedala. Stále bol striktne proti tomu nápadu. Proste začal provokovať Mantikoru. To bude znieť veľmi zaujímavo na jeho hrobe. Slová neboli jeho silná stránka, preto to robil trochu inak. Zasvietil si prsty a tváril sa, že to ide hodiť. Keby on bol mantikora ktorej do tváre hádžu svetielka určite by ho to naštvalo... Vážne teraz uvažuje nad tým ako sa dokáže nahnevať sám na seba? Jup... totálne. Urobíme to takto Pane. Vy nás necháte ísť a ja do vás nehodím svetlo.  To nemal hovoriť. Akože šiklo sa to pretože ho to vyprovokovalo. Ale čo to vlastne vyprovokovalo?... Bola to paní.

Bol rád že sa jej to podarilo ale zasa na druhú stranu... chcel to tu ešte preskúmať. Prakticky nič nenazbierali.  No... totižto, ja by som bol rád keby sme niečo nazbierali ale prišli aspoň s niečim. A je mi jedno ako veľmi divne to bude znieť ale tá mantikora mohla poskytnúť dosť cenný liek. Samozrejme až po jeho úprave. Pomaly sa blížil ku nej keď si všimol kôpku piesku. Juj. Dúfal že to je aspoň vhodné hnojivo alebo nejaká výživa... Keď sa však tak blížil všimol si , že odseknutý bodec sa nestratil. Ehm... Alyssa? Nerozpárala si tú mantikoru náhodou z boku? Naklonil sa ku bodcu trčiacemu z pozostatkov Asi máš nejakú odmenu  Neopovažoval sa toho doknúť

Priblížil sa k tomu a trochu to poprezeral... Technicky, áno je, ale treba ho ešte upraviť, čo nie je až také ľahké. Sme tábor nie laboratórium. Niečo by sa z toho ale dalo vyrobiť Zobral si rukavice a všetky si ich dal na jednu ruku aby mal dostatočnú vrstvu. Potom ten bodec zdvihol a dal do sáčku ktorý bol istotne bez diery. Po jeho predošlej skúsenosti už si dával pozor. Spokojnejšie ako by pôvodne mal sa pozrel na kôpku či tam nenájde ešte niečo ale nič. Má bodec z Mantikory. To samo o sebe bolo omnoho lepšie. Došla mu ale ešte jedna vec. Ehm... vadilo by ti keby som si ten bodec zobral? Po správnosti si to vlastne zabila takže... Akože ak chceš tak pre mňa za mňa si to ber, len si daj pozor aby si sa nepichla. Ako som hovoril je trochu ťažšie sa toho zbaviť. Nie je to ale smrteľné a boli to viac ako nestreliť April facku po jej zartíku.

Všetko si teda bezpečne uložil do kapsičky a uistil sa že ich už nič nesleduje. Ja som teda už spokojný . Mám nápad. Čo takto ísť vonku z tohoto prekliateho lesa? Nie žeby som sa bál o svoj život ale myslím si že jedna príšera na dej je dostatočný počet...aj na týždeň na môj vkus popravde. *Zatiaľ sa uisťoval či nemá na sebe nejaký škrabanec alebo niečo pretože ak hej, môže to skončiť zvýjaním sa v bolestiach. A to by nechcel. Alyssa by ho musela odniesť a vážne ju nechcel zaťažovať ešte aj tým. Na oplátku jej však niečo navrhol. Ak chceš a máš už vybranú nejakú zbraň ktorú budeš používať, môžem ti nechať kus jedu a môžeš si doň namáčať meč pri vážnejšom boji. Je to celkom dobré pomáhatko. Áno uvedomoval si ako podlo to znelo.

Pokračuje za ňou a niečo málo si mrmle ohľadom toho nápadu. Človek sa vybere ísť na bylinky, napadne ho Mantikora automaticky je to jeho chyba...Možno trochu ale hrá sa na urazeného. Ak chceš pekný meč, nechaj to na nich. Síce budú trochu urazený ak nebudeš chcieť aj vymoženosti ale ak budeš detailná tak by malo byť všetko v poriadku.  Zamyslel sa odkiaľ to vie Vážne by som mal prestať počúvať Áresovcov. On nemal žiadny meč ...ani zbraň okrem svojej bum-bác palice. Tá sa dala počitať ako ako taká zbraň. Teda ak sa posnaží. Tyč ktorou bojoval proti nej bola nevyvážená. Možno skúsi nejakú inú tyč.

Keď prišli ku kraju lesa a.k.a. miesta z kadiaľ prišli, Bol vlastne celkom rád že sú už v poriadku. Ale aj tak, istota je istota. Strelil jedno svetieľko smerom do lesa. Len tak. Z časti aby mal lepší pocit a z časti kvôli tomu aby si bol istý že ich nič nesleduje. Nie je to práve ten najkrajší pocit keď si pospevujete alebo robíte aktivity ktoré pred ostatnými bežne nerobíte a zrazu na vás pozerá celý tábor. Raz sa mu to stalo ale našťastie mal po boku súrodencov ktorý sa k jeho spevu pridali . Bolo to vlastne celkom milé.  No ak ma teraz ospravedlníš, O chvíľu mám ... povedzme diplomatické stretko s jednou od Deméter. Usmial sa napoly pretože sa na to tešil a zároveň ani nie. Nie žeby sa chcel sťažovať ale vždy sa pri nej niečo stane. Nejako však ešte čakal či mu na to niečo povie. On by sa pýtal ale to už je vlastne na Alysse aby sa pýtala. Sám seba sa predsa pýtať nemôže.